Jaroslav Max Kašparů
(1950, Žirovnica), psychiater, teológ, spisovateľ, esperantista. Je zakladateľom Norbertina - Centra pre pastoračnú medicínu v Pelhřimove, určeného pre duchovných i laikov, v ktorom pôsobí ako psychiater. Súčasne je činný ako premonštrátsky diakon, do farností je pozývaný ako kazateľ. Ako pedagóg pôsobí na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a na Vysokej škole polytechnickej v Jihlave. Inšpiratívnu literárnu tvorbu Maxa Kašparů je možné rozdeliť na odbornú, populárno náučnú a poetickú. Je autorom devätnástich publikácií
: Základy pastorálnej psychiatrie pre spovedníkov (2002), Do výšky volím pád (2003), O radostiach ľudskej duše (2003), Malý kompas viery (2003), Sedem zastavení pri kľúčovej dierke (2003), Na minutu s Maxem Kašparů (2005), Hypnóza, pastorální kauza (2006), V plášti aj dalmatike (2006), Tridsať prípadov... alebo malé, biele, guľaté (2007), Zápisník potulného kazateľa (2008), V spätnom zrkadle (2009), Inými slovami (2009), O bludných kruzích a bludných kamenech a ďalšie. Na všetkých textoch Maxa Kašparů je viditeľné úsilie hlbšie porozumieť súčasnému človeku a jeho správaniu, ako i osídlam, do ktorých môže upadnúť. Je ženatý, má dve dcéry a dvoch vnukov.
Max Kašparů na ŽLF v nedeľu 9.10.2011 o 15.00 hod v Nadácii POLIS v programe O depresii, syndróme vyhorenia a o tom, čo treba robiť, keď sa nám vybijú baterky a máme všetkého po krk.